...o Bohu, ktorý nemôže nevypočuť

Toto svedectvo je o Bohu, ktorý nemôže nevypočuť modlitbu, ktorá je predkladaná so slzami, v pokore a s láskou.

Po sv. omši ma oslovila jedna staršia pani, že by rada so mnou hovorila. Poodišli sme trocha na bok a ona začala so slzami v očiach rozprávať, aka je šťastná a ďakuje Bohu, že ju vypočul, keď bola na posledných modlitbách za uzdravenie a oslobodenie. Vtedy počas chvál prišla za mnou na osobné požehnanie a vravela, že tam, stojí v zastúpení za svojho švagra, ktorý leži na smrteľnej posteli. Nevedia kedy vydýchne, ale nechce ani počuť o tom, aby sa dal na pokánie a ukončil svoj život odprosením a ľútosťou, či prosbou o odpustenie, odmietal spoveď. Mala o neho veľký strach, keďže od sobáša - teda nejakých 40 rokov nebol na spovedi, ani nepristúpil prijať Ježiša v Eucharistii. Ked som na ňu pri požehnaní vložil ruky povedal som jej, aby išla pred Ježiša v Eucharistii a predstavila si, že sa jej pýta rovnako ako Bartimeja pred Jerichom "Čo chceš, aby som ti urobil" a, aby mu to tak jednoducho povedala, ako to cíti. Išla a urobila to. A včera mi zvestovala, že švagor zázračne privolil, aby zavolali kňaza, vyspovedal sa, prijal pomazanie a úplné odpustky. Zomrel zmierený. Vďaka Pánovi za tento zázrak. Vidím tu, ako túži po každej duši, aby ju dostal k sebe do neba.

Svedectvá