Vincent de Paul a Lujza de Marillac, svätci, ktorí zmenili aj môj život

Ich mená patria minulosti (žili takmer pred 350-mi rokmi), ale majú čo povedať i človekovi 21. storočia...

Hoci ich sociálny pôvod bol odlišný, (Vincent bol synom chudobných vidieckych rodičov, Lujza nemanželskou dcérou významného parížskeho šľachtica), predsa ich niečo spájalo, láska k Bohu a charitatívna činnosť. Ich cesty sa skrížili v r. 1624. Bol to práve Vincent, t. č . už známy kňaz, ktorého Lujza poprosila o duchovné vedenie a ktorý jej pomohol získať zdravú kresťanskú sebadôveru a usmernil jej záujem na dobročinnosť. Po častých rozhovoroch s ňou objavil v nej nielen veľkú túžbu patriť Bohu, ale aj plnosť lásky a odhodlanie pomáhať chudobným, bezbranným a osirelým. Práve ona i jej sestry (najprv bohaté dámy z popredných šľachtických rodín, neskôr to boli chudobné dievčatá), sa stali Vincentovou akousi predĺženou rukou. Vincentovi a Lujze sa podarilo r. 1633 založiť rehoľnú spoločnosť Dcér kresťanskej lásky, dnes známu pod menom vincentky. Dcéry kresťanskej lásky nemohli zostať uzavreté v kláštore, ale mali pomáhať chudobným, chorým, starým ľuďom, väzňom a osirelým deťom. Je síce pravda, že časom mali Dcéry kresťanskej lásky kláštory, ustálené rehoľné rúcho, ale ostala im apoštolská sloboda, ktorá im umožňovala všestrannú dobročinnosť.

Aj keď svet pokročil vo vývoji vedy a techniky míľovými krokmi dopredu, s obdobím, keď žili spomínaní svätci má veľa spoločné: chodníky posiate žobravými bezdomovcami, lazarety či sirotince, hoci ich mená znejú dnes už honosnejšie, poskytujú domov taktiež tým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných.

A čo majú obaja svätci spoločné so mnou? Pomohli mi radikálne zmeniť môj život. Zasiahli do neho vtedy, keď strácal zmysel, keď moja práca sa mi po čase stávala už len zamestnaním a prestala byť povolaním. Pán Boh mal pre mňa pripravený svoj plán a záležalo len na mne, či budem ochotná plniť jeho vôľu. Hoci som prijala krst pri narodení, veriaca som bola len zvykovo, Boha som sa viac bála, ako ho milovala. Ale Pán bol so mnou trpezlivý. Od mojich tridsiatich šiestich rokov ma uzdravoval od mojich slabostí, spriatelil ma s ľuďmi, ktorí mi pomáhali spoznávať Pána Ježiša, zamilovať si ho ako priateľa, byť čoraz viac otvorená na pôsobenie Ducha Svätého a napredovať v mojom duchovnom živote.

Vďaka Bohu som spoznala veľa dobrých priateľov, ktorí mi boli vzorom nielen svojimi charakterovými vlastnosťami, svojím životom, ale hlavne svojím blízkym vzťahom k Bohu. Práve aj vďaka nim som navštevovala rôzne duchovné spoločenstvá, duchovné cvičenia či podujatia a čo je najdôležitejšie, každodenne som sa zúčastňovala bohoslužieb, prijímala som eucharistiu a mojím spoločníkom sa mi stalo i Sväté písmo či životopisy svätých. Dnes už môžem s určitosťou povedať, že najviac ma uchvátili svätci ako boli Don Bosco, Vincent de Paul a Lujza de Marillac. A prečo? Možno to súviselo s mojou láskou k deťom a hlavne sociálnym cítením. Nie sú mi ľahostajní ľudia, ktorí sú v núdzi. Moja túžba pomáhať je ešte silnejšia, ak viem, že pomoc potrebujú deti. Ak spätne hodnotím svoj život, som presvedčená, že Pán ma na túto službu dlho pripravoval, prechádzala som rôznymi skúškami.

Domnievam sa, že chcel odo mňa, aby som „talenty“, ktoré som od neho dostala, rozmnožila, a preto ma povolal do služby, v ktorej by som sa starala o deti, ktoré už v lone matky boli nechcené a neskôr odvrhnuté.
Vďaka Bohu už v júli t. r. bude rok, čo vykonávam povolanie profesionálnej matky. Mojou úlohou je dávať týmto deťom okrem materiálnej starostlivosti hlavne lásku, ktorá im bola upieraná a ktorej sa im nedostalo. Musím podotknúť, že sa o lásku nielen delím, ale tie malé uzlíky tepla mi moju lásku stonásobne vracajú. Práca ma napĺňa, dáva môjmu životu opäť zmysel.

Chcem však povedať, že moje rozhodovanie pre túto prácu nebolo ľahké, ťažko bolo zanechať prácu, ktorá ma už nenapĺňala, ale predsa, znamenala pre mňa a pre moju rodinu istý zdroj príjmov, ťažko mi bolo vzdať sa pohodlia, svojich aktivít, ťažko mi bolo ísť z istoty do neistoty. Aj v tomto prípade bol Pán so mnou trpezlivý, ukazoval mi cestu, posmeľoval ma. V danej dobe mi často rezonovala v hlave myšlienka zo Svätého písma, že keď sa dokáže postarať o vtáky a poľné ľalie, dokáže sa postarať i o mňa. Jeho uistenia boli pravdivé. Poslal mi do cesty veľa dobrých ľudí, ktorí ma od začiatku podporovali, pomáhali mi svojimi modlitbami či materiálnou pomocou. Myslím na nich taktiež vo svojich modlitbách a touto cestou by som sa im taktiež rada poďakovala. Nech dobrotivý Pán žehná vás i vaše rodiny.

Svedectvá