“Pán si ma našiel a vstúpil do môjho srdca prostredníctvom sna a ja ho preto chválim,,”

V poslednej dobe som do kostola takmer nechodila. Za posledné 4 roky som bola asi dvakrát. Jedného dňa mi začali problémy, búšenie srdca, hrozné tlaky do hlavy, zahmlenie pred očami... bolo to veľmi nepríjemné. Stávalo sa mi to stále častejšie a častejšie, veľakrát pri šoférovaní, vyraďovalo ma to z každodenného normálneho života. Keď sa mi to stalo pri šoférovaní, musela som vždy zavolať nejakým známym aby prišli pre mňa. Sama som si nedokázala pomôcť. Raz som išla z kúpaliska s dcérou a s jej kamarátkami, dostala som zase tlaky do hlavy, srdce mi búšilo, zdalo sa mi, že každú chvíľu odpadnem, tak som zastavilo a kým mi zavolali pomoc, začali sa mi triasť ruky a na pár sekúnd som upadla do bezvedomia. Vtedy ma záchranka zobrala do nemocnice, dostala som infúziu a potom som sa mi uľavilo. Keď prišla na mňa táto nevoľnosť, cítila som hrozný strach, bol to strach zo smrti, mala som pocit, že zomieram. Bola som u svojho obvodného lekára, ktorý ma poslal na všelijaké možné vyšetrenia, o ktorých som ani netušila, že existujú, ale všetko dopadlo dobre, nič mi nenašli. Dokonca nejaký čas som navštevovala aj psychologičku.
V auguste minulého roka sa mi sníval sen, že som išla mojim autom po úzkej ceste, s kamarátkou a zastavila som pri krásnej zelenej lúke posiatej žltými kvetmi. Ako sme tak išli po lúke, odrazu sa tam objavil medveď /znova som cítila ten hrozný strach aj vo sne/ a my sme sa nemali kde pred ním ukryť. Na konci lúky som uvidela kostol, ale bol zamknutý a potom ani neviem ako som sa aj s kamarátkou ocitla v kostole a bol tam s nami ešte nejaký muž. Snu som nevenovala žiadnu pozornosť, ale som si ho zapísala. Už dlhšiu dobu si sny zapisujem.
Keď zase prišli na mňa tieto moje hrozné stavy, tak kamarátky mi hovorili, že vyzerám vtedy hrozne ako keby som to ani nebola ja. Vraj mám vytreštené oči a nepríčetný pohľad. Vtedy mi jedna z nich povedala, že musím so sebou niečo robiť, že už sa nemôže na mňa pozerať ako sa zmením keď to na mňa príde. Odporučila mi, aby som išla niekde do prírody, najlepšie do lesa, kde budem sama a budem tam mať pohodu a pokoj.
Raz v sobotu popoludní som zavolala moju kamarátku z detstva či by neišla so mnou na vychádzku do lesa. Išli sme mojim autom, na kraji lesa som ho odstavila, kráčali sme spolu a hľadali nejaké miestečko na oddych, kde si na chvíľu sadneme a vychutnáme krásny slnečný deň v prírode. Skončili sme na krásnej zelenej lúke posiatej žltými kvetmi a vtedy som si uvedomila, že mne sa o zelenej lúke, na ktorej som bola s kamarátkou snívalo. Povedala som je, že toto je ten sen čo sa mi sníval pred mesiacom, ale ešte tu chýba medveď a kostol. Pri pomyslení na medveďa som pocítila strach, predstavoval toho zlého, ktorý mi spôsoboval nepríjemné stavy. Na lúke, aj po ceste domov sme sa fotili a na jednej fotke, ktorú sme odfotili po ceste domov vyzerám hrozne. Presne tak ako mi hovorili... mám tam nepríčetný pohľad /to pozerá zo mňa ten zlý čo sa ma snažil ovládať/ a ešte aj na rukách mám akoby pazúry... určite tak nevyzerám v skutočnosti.
Asi za týždeň alebo dva po vychádzke mi volala ďalšia kamarátka, že má byť u nás v kostole exorcista. To slovo som počula prvýkrát, nevedela som čo znamená, tak mi to vysvetlila, že je to kňaz, ktorý vyháňa z človeka zlého ducha. Po tomto som hneď vedela, že na tú omšu pôjdem. Cez jeho kázeň keď hovoril o satanovi a o tom na akých ľudí najčastejšie útočí, som si uvedomila, že v podstate hovorí o mne... okrem toho, že hovoril, že útočí na ľudí, ktorý podľahli okultizmu a špiritizmu som sa našla aj v inom, o ktorom hovoril. Už v kostole som pochopila, že to je ten muž ktorý mi pomohol v mojom sne a útočisko nájdem u Pána. Pochopila som, že Pán ma našiel a prostredníctvom sna a mojich kamarátiek mi ukázal cestu k nemu. Po omši som išla za pátrom Leopoldom – exorcistom a dohodli sme sa na stretnutí, na ktorom mi urobil generálnu spoveď a priložením rúk sa nadomnou modlil. Teraz viem akú obrovskú moc má Pán a že vždy v ňom nájdem pomoc a oporu. Stačí iba veriť a posilňovať sa vo viere. Od omše, na ktorej mal kázeň páter Leopold chodím pravidelne do kostola a každý mesiac na svätú spoveď. Nakoľko som rozvedená, musela som si vybaviť u biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Tiež pravidelne navštevujem modlitby za uzdravenie a oslobodenie, ktoré mi dávajú úžasnú silu do ďalšieho každodenného života. Musím ešte spomenúť, že na mojich prvých modlitbách za oslobodenie a uzdravenie som zacítila dotyk Pána. Bolo to niečo úžasné. Ako začali Lamačské chvály chváliť Pána, pocítila som silné teplo pri srdiečku a celé telo sa mi chvelo, ten pocit bol veľmi príjemný ako keď sa do niekoho zaľúbite. Začali mi tiecť aj slzičky. Viem, že Pán sa ma vtedy dotkol, cítila som to. Zúčastnila som sa aj kurzu FILIP v našom duchovnom centre, môžem ho všetkým odporučiť.
Zlý ma síce po polroku zase pokúša, ale vďaka Pánovi som oveľa silnejšia a tak ľahko sa nevzdám, lebo viem, že mám v ňom oporu.
Pán si ma našiel a vstúpil do môjho srdca prostredníctvom sna a ja ho preto chválim.
Chválim Ťa Pane !

Svedectvá