“Svedectvo lekára o skúsenostiach s jogou,,”

Makové slíže a joga.

Kto bude lepšie poznať chuť makových slížov, ten kto počul o ich chuti, ten kto ich jedol raz alebo ten kto ich konzumoval denne 24 rokov. Jogu som cvičil od svojich šestnástich do štyridsiatky, kedy som s tým na odporúčanie pátra Massea sekol zo dňa na deň, ale poďme pekne po poriadku. V svojich 16 rokoch som bol tretiakom na gymnáziu a riešil som efektivitu svojej prípravy na ďalšie štúdium. Plánoval som ísť študovať do Čiech a okrem slovenských učebníc som preberal učivo paralelne aj v češtine, pričom som mal pocit, že deň ma málo hodín a nič nestíham. Hľadal som spôsoby ako načerpať sily za kratšiu dobu a rýchlejšie ako spánkom. V tom čase som už aktívne 2 roky trénoval karate (školu godžu rju). Podarilo sa mi zohnať knižku o joge, ktorá vďaka bedlivému oku súdruhov bola zbavená akéhokoľvek duchovného obsahu, ktorý by ohrozoval morálny vývoj mladého budovateľa komunistickej spoločnosti.
V joge som cvičieval dynamické cvičenia (napr. surijanu majaskar = pozdrav slnku), statické polohové cvičenia (tzv. asány napr. Kobru ) , hygienické cvičenia ( nosová sprcha) ale hlavne relaxačné cvičenia (cvičí sa v ľahu pomocou dýchacích techník, ktorých hlavnou úlohou je uvoľniť sa a zároveň koncentrovať do svojho vnútra, tiež sa pracuje s predstavivosťou človeka , jedno s cvičení spočíva v cvičení deteritorácie človek vystupuje mimo seba a pozerá sa na seba zhora, ) . Pomocou týchto techník sa mi podarilo za 15 min. relaxačného cvičenia oddýchnuť si tak, akoby som v noci spal vďaka čomu som sa mohol viacej učiť a pripravovať sa zodpovedne na štúdium. Tiež po rannom cvičení surijany majaskar som sa cítil príjemne a výkonne. Pre dotvorenie obrazu uvádzam, že v tom čase som už otázky pochybovania o existencii Boha mal tri roky za sebou. Pravidelne som chodieval do kostola ( hoci nie vždy som rozumel, keďže omše boli väčšinou v maďarčine) a prijímal som sviatosti. O správnosti praktizovania relaxačných cvičení som sa utvrdil počas štúdia medicíny, kde sme sa učili metodiku autogénneho tréningu. Zistil som, že joga, ktorú som cvičil už 4 roky a autogénny tréning je to isté pod iným názvom, len dotiahnuté bližšie k dokonalosti. Pomocou modernej medicíny som sa naučil robievať relačné cvičenia aj v sediacej polohe a naučil som rýchlejšie ponárať do relaxačného stavu vypnutého vedomia. Dozvedel som sa, že to čo v mojej socialistickej knižke jogy bolo nazývané vyvolávaním predstáv , medicína označuje pojmom autosugescia a stav deteritorizácie ( opustenia tela) je vlastne už autohypnotický stav. Strednú aj vysokú školu som skončil „sumis cum laudibus“. Tu si čitateľ povie tak kde je potom problém ? No problém je v tom, že som začal mať postupne problémy pri zaspávaní, hlavne počas skúškového obdobia ( nielen deň pred skúškou, kedy to majú všetci študenti). Nespavosť som riešil spočiatku pivom na zaspanie a neskôr liekmi na spanie ( tých som sa tiež zbavil rázne, a to tak , že mi ich frajerka a terajšia manželka spláchla v záchode). Asi po 18 rokoch praktizovania autogénneho tréningu ( jogy ) som sa čím ďalej tým ťažšie začal dostávať do stavov „ neuvedomenia si seba“ , a o čo väčší pokoj som dosiahol v tomto stave, o to väčší nepokoj som pociťoval s odstupom času. Počas cvičenia autogénneho tréningu (jogy) človek je v takom zmenenom stave, ktorý nie je spánkom ani bdením. Človek si neuvedomuje kde je, vystupuje akoby mimo čas, tzv. vypne. Oproti spánku som videl výhodu v tom, že po spaní je človek rozospatý a po relaxačnom jogovom cvičení som sa cítil čerstvý a oddýchnutý. Problémy pri zaspávaní sa preniesli aj do nočného spania, začal som sa budievať plný nepokoja, písal som po tme texty, (po obsahovej stránke neodporovali v ničom náuke RKC ,stanovisko p. Leopolda Jablonského OFM). Pokoj nastal až potom, keď som to zapísal. Ráno som si tieto, po tme naškrabané texty prepisoval do elektronickej formy a nie vždy som všetkému rozumel, čo som si v noci zapísal. Tento stav bol nakoniec hodnotený ako automatické písanie, ktorého som sa zriekol a od tej chvíle mám s tým pokoj. V oblasti modlenia, v čase praktizovania jogy – som dokázal maximálne odrecitovať Otče náš, Zdravas a Sláva otcu. Vnútorný hlas mi hovoril, že moje Ja, vlastnými slovami lepšie sa, porozprávať s Pánom. A tak miesto skutočnej modlitby, som za modlitbu považoval uvažovanie .... t.č. si už nepamätám o čom vlastne (je to tri roky a potom veď som sa toho zriekol). Prejdem na začiatok, na odporúčanie pátra Massea som sa zo dňa na deň zriekol cvičenia jogy a čo som zažíval neprajem nikomu. Cítil som sa celý nesvoj, (v medicíne to označujeme pojmom psychomotorický nekľud) nemohol sa na nič sústrediť a moji najbližší mi radili aby som sa radšej vrátil k joge , no ja som vytrval. Z cvičenia jogy som sa vyspovedal napriek tomu, že spovedník pri vyznaní tohto hriechu, mi povedal že to nie je hriech. Toto svedectvo u účinkoch jogy som mu preto rozpovedal ako prvému. Ak z pohára vysypeme piesok a nedáme doň vodu tak nám tam môže hocičo padnúť aj muchy. Keď je však v pohári voda a padne tam mucha, tak sa utopí. Podobne je to aj v duchovnej oblasti, keď sa niečoho zriekneme a nenahradíme to niečím zmysluplným, veľmi ľahko skĺzneme naspäť. Jogové cvičenia som nahradil modlitbou ruženca. Fyzické cvičenie – napr. atletika, kolektívne športy a hlavne fitnes, vedie k vyplavovaniu endorfínov, človek sa pri aj po cvičení cíti príjemne, no na rozdiel od jogy ak človek prestane chodiť do fitneska tak nepociťuje nič. Inými slovami ukončenie čisto fyzických aktivít nevedie k vývoju psychomotorického nekľudu (tiež som skúsil na vlastnej koži). Karate som necvičil tak dlho,(7 rokov s prestávkou) je to viac fyzické cvičenie a preto jeho následky sa viac odrážajú v telesnej rovine ako duševnej. Následky cvičenia karate ma trápia a budú sprevádzať naďalej (rozvoľnené väzy, absencia nucleus pulpozus L5-S1 – chýba mi platnička) .
Čo je teda zlé na makových slížoch ? Na slížoch nič, ale jesť ich každý deň tiež nie je najrozumnejšie. Nebezpečnejšie ako samotné veci a konania je náš vzťah k nim. Toto je moje svedectvo o nesprávnych cestách, ktorými som kráčal. Najhoršie na tom je, že človek ktorý kráča po nesprávnej ceste si to nedokáže sám od seba uvedomiť a preto ďakujem všetkým statočným, ktorí nazývajú vecí pravým menom, ako sú páter Masseo OFM a páter Leopold OFM.



MUDr. Anton Ján Potanko

Svedectvá