“Pánovi sa oplatí veriť a bojovať v každej situácii,,”

Pochválený Buď Ježiš Kristus
Moje meno je Mária, mám 27 rokov a rada by som vám povedala príbeh, svedectvo, ktorý slúži na chválu Pána. ? Budem sa snažiť byť stručná, ale zároveň vám opísať, čo som prežívala.
Bola som zdravá, sebavedomá, mlada žena, ktorá si užívala život dá sa povedať „naplno“(vtedy som si to myslela). To znamená, rýchle životné tempo, práca, móda, pekne sa obliecť, často krát vyzývavo, diskotéky, flirtovanie atď... Mala som vážnu známosť. Viera, Boh to všetko bolo tak kdesi na .... ani neviem na ktorom poradí, síce som bola akože „veriaca“.
Pracovala som v istej spoločnosti, kde jedného dňa nastúpil môj nový nadriadený. Keď som ho zbadala a myslím, že aj on mňa všetko bolo hneď jasné....Začali sa prvé lichôtky, komplimenty. „iskrenie, chémia“ či ako to nazývame bola tak silná, že keď sme boli v miestnosti, sa čudujem, že nezačalo horieť! On bol odo mňa starší, rozvedený muž, ktorý mal síce partnerku, ale „vedel čo chce“, no horšie to bolo u mňa. Na povrch sebavedomá mladá žena, tváriaca sa, že ide iba o flirt a srandu.
Jedno veľké klamstvo, pretože vnútri som bola zranená, citlivá žena túžiaca po „Niečom, Niekom“ kto by mi dal to čo mi tak veľmi chýbalo - Láska. No až časom som zistila, že to všetko bola iba akási hra, pretvárka, klamala som samu seba, čiže kráľovi lží sa darilo. Uvedomila som si to, až po dlhej ceste tmavou dolinou. Keďže som ľúbila aj svojho priateľa, ktorý samozrejme nič netušil a nedával mi takú lásku, po ktorej som tak túžila, bolo to oveľa horšie a ťažšie (určite každý kto to zažil, vie o čom píšem). Aj keď som vedela o čo nadriadenému ide, nedokázala som to vôbec ovládať, emócie si robili čo chceli. Začali sa súkromné rozhovory v práci, sms, myslela som na neho stále, doma, pri priateľovi, non stop v hlave, pravidelné sny, preplakané večere, ako magnet, úplná posadnutosť....až raz, bolo to neskoro večer, prišiel totálny skrat. Nemusím asi hovoriť konkrétne, čo sa stalo.
A potom sa začal ešte len kolotoč, emocionálny, neskutočný vnútorný boj zla s dobrom, výčitky voči Bohu, priateľovi.....V práci sme sa museli tváriť, že sa nič nedeje, jedného dňa som to ukončovala, na druhý som zasa lietala v oblakoch a takto to trvalo cca 2 roky. Pamätám si, jedného dňa som pobehovala po izbe, priateľ sa veselo venoval svojej činnosti a ja psychicky hotová, nevedela, čo ďalej, keďže ho nešlo vyhnať z hlavy. Cítila som: musím ísť na spoveď, tento pocit bol neovládateľný, tak som išla. Tam som sa totálne zosypala a kňaz mi povedal: Musíš odísť z práce, pozri čo to s tebou emocionálne robí! Ale samozrejme strach o peniaze, prácu atď. mi to nedovolil, veď to hádam nejako zvládnem, čo som taká slabá, že si nedám rady s jedným chlapom?? Potom prišlo obdobie, kedy sa to nejak upokojilo, ja som si ujasnila čo chcem, tak sme sa s priateľom vzali. Cca 4mesiace bol kľud, ale prišli zasa útoky, zasa sa to vo mne začalo búriť, spomienky, zasa dokola útočné myšlienky proti čistote, túžby a teraz ešte aj vydatá! Jedného večera mi zostalo strašne zle, na zvracanie, totálna úzkosť, netušiac čo sa deje. Nasledovala PN, antidepresíva, ktoré vôbec nezaberali, mysliac si, že to je „iba“ z vyčerpania. Nastúpila som znovu do práce. Prišli depresie, totálne úzkosti, život bez zmyslu, panické strachy bez príčiny, ubíjajúce spomienky z detstva, nechuť do jedla, nespavosť, samozrejme toto všetko už spôsobovalo fyzickú bolesť, skrátka koniec, bezvýchodisková situácia. Vtedy som už ale veľmi pomaličky začínala hľadať viac pomoc u Boha, pretože som bola už totálne vyčerpaná psychicky, emocionálne a samozrejme strach, že nie som normálna. Prichádzali nekonečné otázky PREČO, veď som toľko bojovala, odolávala??? Pane pomôž, zachráň, rob niečo! A Pán?.......nič ? vtedy, som si to myslela, teraz už vidím, ako veľmi ma miloval a strašne pevne ma držal za ruku a viedol. V takýchto stavoch som bola v práci ešte cca 4 mesiace. Vtedy som už začala naznačovať priateľovi, že mam problémy v práci, že ma zvádza nadriadený atd., že to nezvládam, že budem musieť odisť...Už som cítila, že to takto nepôjde. V tom období som už vyhľadala pomoc u pátra, ktorý mi tiež navrhol či by nebolo lepšie odísť, ktorému zároveň veľmi pekne ďakujem za pomoc. Bolo to veľmi ťažké sa rozhodnúť, ale nerozhodla som sa už ja, to už bolo absolútne riadenie Ducha Sv. Jedného dňa som prišla do práce, po dohode s manželom, cela roztrasená, vnútri rozbitá na prach, psychicky totálne vyčerpaná, napísala výpoveď a odovzdala nadriadenému. V tom čase som mala už druhého nadriadeného, ktorý nechápal, v podstate nikto nerozumel čo sa deje o to to bolo ťažšie. Ale keďže „dotyčný“ stále fungoval v spoločnosti a ja už som nemohla počuť jeho meno, tak to bolo jediné riešenie. S pomocou Božou som pretrpela výpovednú lehotu a s totálnou prehrou a ponížením, ktorú som vtedy cítila som odišla.
Keďže som zostala nezamestnaná, začali sa častejšie spovede, príjmanie Eucharistie, pravidelnejšie modlitby, účasť na modlitbách za uzdravenie, strašne veľa mi pomáhali kázne našich františkánov, síce často aj so slzami, ale obrovské povzbudenia.....Vtedy som už verila Pánovi, skrátka som to nejak vedela, že ma uzdraví, že to je všetko možno daň Zlému alebo skúška a cesta k Pánovi. Až s odstupom času chápem a vidím ako sa ma Zlý snažil zničiť a proti tomu ako pracoval vo mne Duch sv. ako si ma Pán priťahoval, aby som sa k Nemu viac a viac vinula. Vďaka tomu sa vo mne začali tiež uzdravovať rôzne vnútorne zranenia a bolo ich nie málo.
Môj život sa začal uberať k živej viere, moje hodnoty v živote sa úplne zmenili, silná túžba po Ježišovi, tiež som si konečne uvedomila, že tá Láska, ktorá mi tak veľmi chýbala je On. Jedine On je pravá Láska, ktorá nás miluje nepochopiteľnou a nekonečnou láskou. Nikto na Zemi nám takú lásku nemôže dať. Chcem vás týmto veľmi povzbudiť, že Pánovi sa oplatí veriť a bojovať v každej situácii, NIKDY nás nenecháva samých, vždy stojí pri nás, aj keď v danej situácii to nevidíme a necítime. ? Momentálne ďakujem Bohu za všetko, spím, jem, o depresiách ani chýru, so životom s Pánom cítim ako strach úplne odchádza, často krát cítim veľmi silnú Božiu lásku, vďaku, pokoj, čo mi dáva obrovskú silu.
K tomu by som chcela ešte dodať, že popri mne a uvedených problémoch si Pán prostredníctvom mňa obrátil ďalšiu kamarátku, z čoho mám nesmiernu radosť, že našla tiež zmysel života. A Pán koná stále v mojom živote, aj keď prídu občas súženia, ale to vedomie, že nie ste sami, je úžasné.
Chvála Pánovi za úžasných ľudí a za všetko, čo nám dáva a nevieme si to často krát vážiť.
Amen


Svedectvá